Strona Główna   Kontakt   Warto przeczytać Jeste¶ 232844 go¶ciem.
 
Žofia Mačejovská – Česká

Zakladatel'ka školy a Kongregácie Panien Obetovania Najsvätejšej Panny Márie
(Congregatio Virginum a Praesentatione Beatae Mariae Virginis)




   Dejiny Cirkvi od staroveku až do našich čias sú bohaté na prekrásne príklady zasvätených osôb, ktoré prejavovali a ďalej prejavujú svoje úsilie byť svätými cez pedagogickú prácu, predstavujúc súčasne svätosť ako cieľ vychovania. Veľa z nich, pracujúcich ako vychovávatelia, naozaj dosiahlo dokonalosť lásky. Je to jeden z najvzácnejších darov, aký Bohu zasvätené osoby môžu dnes ponúknuť mládeži, vychovávajúc ju a zahrňujúc ju láskou (...) [Pokoncilová Apoštolská Adhortácia Svätého Otca Jána Pavla II. Vita Consecrata 96]

    Svätý Otec obrátil sa do členov Inštitútov zasväteného života, ktoré zaoberajú sa vychovávateľskou prácou, s veľkou prosbou, aby boli verní svôjej pôvodnej charizme a svojej tradícii, prechovavajúc vedomosť, že jedným z najvýraznejších prejavov lásky k chudobným sú činnosti smerujúce k oslobodeniu ľudí od tohto neobyčajného druhu chudoby, akým je nedostatok kultúrnej a náboženskej formácie [Vita Consecrata, 97]

   Jednou z tých osôb, ktoré sa s oduševnením odovzdali vychovateľskiej práci, je Služobnica Božia Matka Žofia Mačejovská - Česká. Narodila sa v Poľsku v roku 1584. Bola dcérou Matúša Mačejovského (Maciejowskiego) a Kataríny rod. Lubowieckiej. Jej rodičia patrili do strednezámožnej malopoľskej šlachty, ktorá obývala krakovské a sandomierské územie. Mali početné potomstvo: päť synov a štyri dcéry. Žofia bola tretím v poradí dieťaťom. Podľa vtedajšieho zvyku v mladosti, majúc 16 rokov, vydala sa za Jána Českého (Czeskiego) a prijala priezvisko muža. Manželstvo to trvalo len 6 rokov. Ako 22 – ročná ovdovela. Potomstvo nemala. Napriek mladému veku, krásy, zámožnosti a usilovaniu sa o jej ruku, nevydala sa druhý – krát. Ďalší svoj život zasvätila plneniu skutkov milosrdenstva, zvlášť dievčatám osiroteným a pochádzajúcim z chudobných rodín. Riadiac sa nadprirodzeným vnuknutím – Božiou láskou a starostlivosťou o spásu ľudzkých duší, z vlastných peňazí zorganizovala v rokoch 1621 – 1627 v svoich domoch na Špitálnej ulicy 18 v Krakove vychováteľský Inštitút s názvou Dom Panien Obetovania Najsvätejšej Panny Márie, volaný tiež Domom Sirôt. V tom období nebolo škôl pre dievčatá. Ich vychovávaním sa zaoberali ich vlastné matky. Slečny z bohatších rodín mohli mať súkromného učiteľa alebo boli dávané na dvory alebo do kláštorov. Ale dievčatá pochadzajúce z chudobniejších rodín a siroty nemali takéto možnosti.

   Časy, v akých žila Služobníčka Božia, boli ťažké – poznačené rôznorakým utŕpením z dôvodu veľkej úmrtnosti ludí, často navštevujúcych kraj pohrôm: neúrody, povodí, hladu, chorôb a vojen. Zostávali osirotené deti, vo viacerých prípadoch bez starostlivosti a prostriedkov k životu, odkázané na zľutovanie sa príbuzných, a v skrajných prípadoch prinútené k žobravému, alebo až k nemoralnému spôsobu života. Žofia Česká chtiac predísť týmto ohrozeniam, a v skutočnosti ľudskému utrpeniu, posvätila zvyšok svojho života, a tiež všetok svoj majetok, chudobným a osiroteným deťom. Snažila sa im dať od namladšich rokov to najlepšie vychovanie a vzdelanie, ako tiež prichystanie do života - dospelosti, aby týmto spôsobom zabezpečiť im hodnú a šťastlivú budúcnosť, v dočasnom živote ako aj vo večnom. V svojom postupovaní bola známa svojou dobrou, materinskou starostlivosťou o záchranu ohrozeného dieťaťa. Do konca svojho života venovala sa vychovávateľskej a učiteľskej službe, plniac tak povinnosti predstavenej, vychovávateľky a učiteľky v cez ňu založenom Inštitúte. S vytrvalosťou a odvahou usilovala sa o jeho právne a materiálne zabezpečenie: 31. mája 1627 krakovský biskup Martin Szyszkowski (Šiškovský) vydal zakladajúci dekrét Inštitútu; 24. mája 1633 túto erekciu (založenie) potvrdil v mene Apoštolskej Stolice nuncius Honorat Visconti a 30. júna 1633 poľský král Władysław IV. Waza.

   Bol to náboženský Inštitút, založený na vzor rehole, ale rehoľou v doslovnom zmysle nebol. Jeho protektorom bol každý krakovský biskup, duchovný patronát mali pátri Jezuiti z blízkeho kostola sv. Barbary v Krakove.

   Túžiac zabezpečiť trvácnosť svojho diela Služobnica Božia podujala sa dať tomuto Inštitútovi charakter formálnej rehoľnej kongregácie, ktorej hlavnou úlohou malo byť učenie a vychovávanie dievčat. V časoch, akých žila bola to vec takmer nová, keď rehoľné kongregácie o charaktere činnom t.j. s jedoduchými sľubami a bez prísnej pápežskej klauzúry začínali ešte len v Cirkvi vznikať. Boh si povolal do večnosti Služobnicu Božiu počas organizácie Kongregácie. Zomrela v chýre svätosti 1. apríla 1650. Pochovali ju vo farskom kostole – v Mariackom Chráme v Krakove.

   Rehoľná Kongregácia Panien Obetovania Najsvätejšej Panny Márie (resp. Prezentiek) sa definitívne sformovala po smrti Služobníčky Božej. Jej zákony zatvrdil 13. I. 1660 krakovský biskup Andrej Tžebický (Trzebicki). Zákony (pravidlá) Kongregácie boli opracované na základe Konštitúcie Konzervatória sv. Eufémie v Ríme, ktoré viedlo podobnú vychovávateľskú činnosť. Predhovor, Služobníčky Božej Matky Žofie Českej k týmto zákonom, je jej duchovým testamentom, svedectvom živej viery a zvlášť Božej lásky. V nej to jasným spôsobom predstavila cieľ a úmysel svojej činnosti. Výrazne podkreslila pocit výzvy obdŕžanej od Boha, aby sa podujať diela vychovania dievčat a to ako znak vďačnosti voči Bohu za Jeho dobrotu a lásku. Predstavila to obrazne: Pán Boh nič od nás nepotrebuje, ale potrebuje nás v tých najmenších, s ktorými sa zosobňuje. Bola presvedčená, že slúži dievčatám v tom, čo je najdôležitejšie na ich ceste k spáse a k svätosti, svorne s Božím zámerom. (bp. St. Smoleński). Jej túžbou bolo, aby všetko čo vlastní - dať Bohu, ale ako povedala: “Boh ako Pán všetkých vecí, nepotrebujúc naších darov, svojím to priateľom, sluhom a sirotám i deťom, káže dávať; a čo sa im dá, akoby sa Jemu samému dávalo, príjma”, preto posvätila svoj život najnúdznejším:”Spomedzi týchto zobrala som si najmenšie deti a siroty, čiže chudobné a opustené slečinky, aby z tej najmenšej čiastky, pri ktorej ma Boh ponechal z milosti a milosrdenstva svojho, mali dobré vychovanie(...).”

   Svoj duchovný život Služobnica Božia Matka Žofia Česká oprela na kulte Eucharistie a na pobožnosti k Božej Matke, ktorej bola veľkou ctiteľkou. Máriu, v tajomstve Obetovania v chráme, vybrala za Patrónku svojho diela a tiež za vzor úplneho sa oddania Bohu. Od tohto tajomstva, ktoré v latinskom jazyku predstavuje slovo “praesentatio“ pochádza názov, založeného cez Služobníčku Božiu, rehoľného spoločenstva – Kongregácia Panien Obetovania Najsvätejšej Panny Márie, čiže sestier Prezentiek (liturgická spomienka 21. XI.). Tajomstvo Obetovania Márie ukrýva v sebe veľmi hlboký zmysel, je tajomstvom odovzdania sa Bohu. Podľa cirkevnej tradície, Máriu ako malé dieťa priviedli rodičia do Jeruzalemského chrámu a tam ju predložili, obetovali Bohu. Mária priniesla sa ako dar Bohu. My taktiež žijeme na to, aby sme boli darom pre Boha, lebo aj Boh sa nám dáva. Je to základ, podstata každého povolania, podstata kresťanského života. To odovzdanie sa začína pri svätom krste a dovŕšením toho je rehoľná kosekrácia (zasvätenie). Ale aby čoraz viac odovzdávať seba Pánu Bohu, musíme nutne všetko to čo prežívame, činíme, myslíme, čo cítime, všetky naše slabosti, jednoducho všetko čo je v nás, neustále Jemu predkladať. Ak bude takýto spôsob nášho vnútorného života, tak na tejto ceste staneme sa čoraz viac darom, odovzdáme seba Pánu Bohu. To nás učí Najsvätejšia Matka v tajomstve Obetovania, to bola Jej metóda vnútorného života, cesta k Bohu, to je hlavná, vedúca myšlienka rehoľného života Kongregácie Sestier Prezentiek, založenej cez Služobníčku Božiu Matku Žofiu Českú.

   Špiritualita Sestier Prezentiek je neustále prežívanie tajomstva “prezentácie Marii“, ktorá je vyjadrená neustálou odpoveďou lásky na odvekú Lásku Boha. Povolaním sestier Prezentiek nie je iba neprestajné trvanie v prítomnosti Boha na modlitbe, v práci a utrpení, ale tiež pomahánie mladým ľuďom v prežívaniu svojho vlastného tajomstva oddania sa čiže v postoji voči Živému Bohu, ktorý je Láskou a pretváraním svojho spôsobu života, ako odpoveď na túto Lásku. Takto predstavil špiritualitu sestier Prezentiek kardinál Karol Wojtyła, súčasný Svätý Otec Ján Pavol II v rokoch svojho dušpastierstva na stolci sv. Stanislava v Krakove, v listoch a kázňach určených rehoľnej kongregácii z príležitosti sviatku ich patróna. To tajomstvo “prezentácie Márii“ vybrala Služobnica Božia Matka Žofia Česká ako vzor nasledovania pre seba, pre svoje odchovankyne a duchovne dcéry založenej kongregácie.

   Služobnica Božia Matka Žofia Česká ako počas života tak aj po smrti bola uznávaná za svätú. Spomienka na ňu, na jej veľkú lásku k Bohu a pochopenie pre neštastie druhého človeka pretrvala dodnes. Dňa 1. apríla 1995 Jeho Eminecia Kardinál František Macharski, Krakovský Metropolita, otvoril v Krakove kanoničné badanie vo veci heroičnosti cnôt a chýru svätosti Matky Žofie. 20. XI. 1997 bol uzatvorený diecézny etap badania a akta procesu boli odovzdané Apoštolskej Stolicy. Dočasné pozostatky Služobnicy Božej sa nachádzajú momentálne v bočnej kaplnke pri kostole sv. Jána (sestier prezentiek) v Krakove.

   Kongregácia Panien Obetovania Najsvätejšej Panny Márie dodnes v Poľsku pokračuje v činnosti dydaktyčno – vychovávateľskej, ktorej podnet dala Služobnica Božia; tým, že viedla školy, internáty, materské škôlky; že podujala sa viesť rôzneho druhu prácu medzi deťmi a mládežou. Jej Generálny Dom sa nachádza v Krakove na ul. sv. Jána 7, v ktorom sa nachádza tiež všeobecnovzdelávacie lýceum a gymnázium pre dievčatá. V dome Služobnice Božej na Špitálnej ulici 18 v Krakove, je vedený internát pre dievčatá. V charizmatickom duchu svojej založiteľky, Kongregácia sa podujala tiež práce medzi deťmi a mládežou na Ukrajine (Rohatyn, Lipówka, Halicz, Chodorów, Nowosiółki, Bukaczowce, Bursztyn, Staszowa Wola, Podolle).

   Mulierem fortem quis inveniet? Ženu odvážnu ktože nájde? – pýta sa Sv. Písmo. Služobnica Božia Žofia Česká bola nie iba “fortis“ ale aj “valde prudens“ – veľmi rozumná. Postavila si najvyšší cieľ a odvážne ho vykonala, spájajúc s tým hlbokú vieru i lásku Božiu a blížneho. Prosme, aby Boh udelil milosť uznania cez Svätú Cirkev jej heroičnosť cnôt a svätosti života, aby mohla byť vynesená na chválu oltárov ako patrónka učiteľov, vychovávateľov a vychovávateliek detí a mládeže (vdp. prof. Bolesław Przybyszewski).


Modlitba o blahorečenie


   Bože, ktorý si Láskou, Ty v svojej dobrote dovoľuješ ľuďom mať účasť na vyplňovaní Tvojich spásonosných zámeroch. Skladáme Ti vďaky za dary udelené Tvojej Služobnicy Žofii Českej, ktorá vzorom Márie Obetujúcej sa v Chráme, odovzdala sa Tebe úplne a zasvätila svoj život formácii sŕdc a rozumu chudobných detí a sirôt. Cez ňu Bože povolal si k existencii v Cirkvi novú rehoľnú rodinu do služby učenia a vychovávania detí a ženskej mládeže.

   Všemohúci a Milosrdný Bože, osláv ju prosíme Ťa pokorne, slávou blahoslavených, aby sme mali ju za vzor a orodovníčku v ťažkosti vychovávania a učenia nových generácii v rodine a škole, opierajúc sa o pravdu a lásku Krista, ktorý s Tebou v jednosti Svätého Ducha žije a kráľuje na veky vekov Amen.


Modlitba rodičov, učiteľov a vychovávateľov


   Pane Ježišu Kriste, Božský Učiteľu, Ty si s láskou pritúľal deti a prisľúbil si, že ak niekto príjme jedno takéto dieťa, Teba samého príjme, ako tiež prijal si s láskou mladíka s jeho otázkami o zmysel života. Pokorne Ťa prosíme, na príhovor Služobníčky Božej Žofii Českej, ktorá s lásky k Tebe odovzdala všetko pre siroty a chudobných, posväcujúc sa úplne ich vychovávaniu a učeniu; udeľ aj nám Tvojej múdrosti a lásky k vedeniu tých, ktorí sú nám zverení. Nauč nás nasledovať Tvoju Služobnicu Žofiu a tak vytvárať, dnes tak vytúženú cez Svätého Otca Jána Pavla II., “civilizáciu lásky a života“. Pane Ježišu, Božský Majster a Učiteľ, buď zvelebený spolu s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov. Amen.


Novena o vyprosenie milost?


   Bože nekonečnej lásky a milosrdenstva, Ty každý deň udeľuješ nám milostí k vytrvalému nasledovaniu Kristovho kríža. V pokore túžime spievať pieseň vďaky za to, že v určitom čase vybral si Tvoju Služobníčku Matku Žofiu Českú, aby z lásky k Tebe a spáse ľudzkých duší, vyplnila svoje povolanie k svätosti cez úplne zrieknutie sa materiálnych dobier a úplnemu sa posväteniu učeniu a vychovávaniu najchudobnejších detí.

   Prosíme Ťa, Pane, o vynesenie Tvojej Služobníčky Žofie Českej na chválu oltára a nám, prosíme, uďeľ na jej príhovor milosti...... (vymenovať), o ktoré z vierou a dôverou prosíme. Skrze Krista nášho Pána. Amen.


Poďakovania za milosti, ktoré boli udelené na príhovor Služobnice Božej Žofii Českej, prosíme o poslanie na adresu:


Siostry Prezentki
(postulator procesu)
ul. ¶w. Jana 7
31-017 Kraków, Polska


Fotografie:

1. Kostol Sestier Prezentiek, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Jánovi Evanielistovi v Krakove, pri ktorom sa nachádza Generálny dom Kongregácie >>

2. Dom Služobníčky Božej Žofii Českej na Špitálnej ulicy v Krakove >>

3. Podpis a pečať Služobníčky Božej >>

4. Obraz Najsvätejšej Panny Márie, patrónki vykupovateľov nevolníkov – Matky Slobody v kostole sv. Jána v Krakove, ktorý zvlášť si ctila Služobnica Božia, koronovaný pápežskými korunami 9. mája 1965 arcibiskupom Karolom Vojtylom (Karoł Wojtyła) >>

5. Dočasné pozostatky Služobníčky Božej Žofii Českej uložené v bočnej kaplnke kostola sv. Jána v Krakove >>

6. Obraz predstavujúci scénu Obetovania Najsvätejšej Panny Márie >>

7. Školy Sestier Prezentiek – Lýcea a Gimnázia v Krakove a v Rzeszowe (čit. Žešove) >>

8. Kanoničné otvorenia >>

9. Uzatvorenie diecézneho etapu procesu blahorečenia a kanonizácie Služobníčky Božej Matky Žofii Českej – 20. XI. 1997 >>

s. Renata G±sior
tłumaczył br. Jarosław Car, OFMConv

S cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Krakove, 25. 5. 2001, č.1424/2001
Bp Jan Szkodoń, Wikariusz Generalny, Cenzor
Ks. Prof. dr hab. Jan Dyduch, Kanclerz Kurii